Vyúčtovanie nákladov verzus spokojný vlastník!
V minulom diely sme si hovorili o nákladoch na teplo, čo má na ne vplyv a ako sa dá správaním užívateľov dosiahnuť čo najefektívnejší pomer teplo / cena.
Dnes by som sa chcela venovať nákladom z pohľadu ich rozúčtovania. V dome poznáme síce aj iné, no vďaka tomu, že práve teplo býva pomerne najväčšou položkou z celkových nákladov na bývanie, chcem sa venovať prevažne teplu.
Keďže nám nadišiel konečný termín predloženia vyúčtovaní, táto téma bude veľmi aktuálna u mnohých z nás, najmä otázka, či „budem mať preplatok alebo nedoplatok“.
Paradoxne preplatky a nedoplatky ľudia často považujú za ukazovateľ serióznosti správcu, a to aj napriek tomu, že na výsledok má serióznosť správcu v podstate veľmi malý vplyv. Čiže ak začnem od konca, tak výsledný rozdiel spočíva v rozdiele skutočných nákladov a uhradených platieb. Pokiaľ teda platby hradíme podľa mesačného zálohového predpisu, tak v druhom rade záleží aj od výšky stanovených mesačných záloh. Tu by sme čiastočne mohli hovoriť o prístupe správcu k stanoveniu záloh, kedy správca má možnosť v zálohách počítať s nejakou rezervou, alebo stanoviť zálohy striktne podľa nákladov predošlých rokov. Zároveň musíme dodať, že v prípade centrálneho dodávateľa tepla má správca povinnosť objednať teplo podľa predošlého obdobia T – 2 (zjednodušene povedané, podľa údajov z pred dvoch rokov) a pokiaľ v dome nedošlo k opatreniam vplývajúcim na energetickú hospodárnosť, tak v tejto časti bude musieť prihliadať na výšku nákladov za objednané teplo, ktoré by mal celé premietnuť do výšky záloh vlastníkom. Ak tak neurobí a výšku neprispôsobí, môže sa stať, že nebude mať počas roku z čoho hradiť faktúry za teplo. No a samozrejme bude dôsledkom nespokojný vlastník, ktorý doplatí aj nedoplatkom vo vyúčtovaní. Takže tu by sme čiastočne mohli polemizovať o serióznosti správcu, no vráťme sa k samotnému vyúčtovaniu.
Rozúčtovanie nákladov za teplo je pomerne zložitou záležitosťou, pretože budeme musieť zohľadniť viacero faktorov. Prvým je rozdelenie na fixnú a variabilnú zložku. Vyhláška nám tu odporučila pomer fixnej voči variabilnej zložke 60/40, kde fixná časť bude predstavovať rozdelenie podľa veľkosti vykurovanej plochy a variabilná bude závislá od nameranej spotreby v byte. Zatiaľ však ide o odporučenie, takže si domy môžu tento pomer zmeniť. Druhým aspektom je, že si vlastníci môžu odsúhlasiť takzvaný koeficient polohovej diferenciácie, čo inými slovami znamená zohľadnenie nevýhodnej polohy radiátora / miestnosti / bytu. Pre samotný výpočet to ale teraz potrebovať nebudeme, takže zjednodušene môžeme povedať, že celkový náklad rozdelíme na fixnú a variabilnú zložku v stanovenom pomere. Fixnú zložku rozdelíme medzi všetky byty podľa vykurovanej plochy a zvyšnú variabilnú prerozdelíme podľa jednotlivých spotrieb v byte, po prípade zohľadníme nepriaznivú polohu.
Už teda tušíte, že ak aj vypnem radiátor na minimum, celková spotreba domu sa ma bude týkať, čiže čím väčší bude celkový náklad domu za teplo, tým väčšia bude aj fixná zložka, ktorú ale meračom neviem ovplyvniť. Zároveň aj variabilná zložka bude pomerne vyššia, keďže v prípade rozúčtovania hovoríme o pomernom rozpočítaní nákladov. Toto samozrejme bude platiť aj v prípadoch ostatných služieb, či už pôjde o vodu, alebo odvoz odpadu. Pretože čím menej hospodárne sa budem správať a hádzať odpad mimo kontajnerov, tým väčšie náklady bude dom znášať ak bude musieť objednávať dodatočné dočisťovanie alebo nebodaj sankcie.
I keď sa mnohí domnievajú, že to zaplatia susedia, v konečnom dôsledku si to zaplatí aj on sám.
Takže to je dôvod, prečo hovorím o vplyve správania vlastníkov bytov na výšku ich nákladov.
No a čo mám robiť, ak mám pocit nesprávneho rozúčtovania alebo mu nerozumiem?
Najlepšou radou je obrátiť sa na správcu, aby mi v danej veci poskytol vysvetlenie. Existujú mnohé otázky, ktoré Vám správca zodpovie, no pokiaľ chcem podať reklamáciu, mal by som ju správcovi predložiť písomne. Je mnoho správcov, ktorí Vám odpoveď poskytnú aj ústne, no v prípade reklamácie tento postup nie je najvhodnejší. Nie z dôvodu, že by správca túto odtajil, ale skôr preto, aby v prípade, že sa ukáže ako opodstatnená, mal správca podložený dôvod vykonanej korekcie, no samozrejme aj preto, aby ste mali doklad, že ste tak učinili.
No a prečo vznikajú reklamácie alebo sťažnosti a všeobecne nespokojnosť vlastníkov?
Dôvodov je samozrejme viac, no najčastejším býva nenahlásenie zmien v pomeroch bytu. Napríklad, odsťahuje sa dieťa, no vlastník nenahlási zmenu včas, lebo predpokladá, že je to povinnosťou správcu. Ten ale reálne nemá možnosť vedieť o každom vlastníkovi v dome. A i keď ide o SVB, kde predseda pozná každého jedného obyvateľa domu, bez nahlásenia zmeny nie je povinný túto zohľadniť. Napokon, v prípade kontroly musí túto zmenu niečím preukázať. Ďalšou častou chybou je, že vlastník nesprístupní meradlo a domnieva sa, že to nie je jeho chyba... V takom prípade môže byť postihovaný sankciou, ktorej výsledkom je vyšší náklad na dané médium (voda, kúrenie, ...)
Samozrejme chyba môže byť aj na strane správcu, kedy dôjde k preklepu pri nahodení údajov, najmä pri ručnom odpočte, kedy chyba môže byť už pri samotnom odpočte. Či už technik odpíše iný stav, alebo pri spracúvaní takýchto údajov, kedy aj pracovník správcu môže napríklad namiesto 69 nahodiť 96. Netvrdím, že to je v poriadku, no aj takáto chyba sa môže stať, čiže korektne napísaná reklamácia zaslaná doporučene správcovi by mala priniesť lepšie porozumenie v ďalšej komunikácii.
Správna komunikácia je totiž základom korektných vzťahov.
Prajem Vám teda spokojnosť pri Vašich vyúčtovaniach a v prípade reklamácie jej úspešné zvládnutie.
Výpočet pre účely tohto článku je zjednodušený a podrobnostiam rozúčtovania sa venujeme na našich spoločných seminároch organizovaných Občianskym združením Pre náš dom, o.z.
Autor článku: Ing. Marta Pelikánová
DOModern, spol. s. r. o
Medveďovej 19
851 04 Bratislava
tel: 0911 030413
mail: domodern@domodern.sk
web: www.domodern.sk